Zamyslenie nad úrazmi a šmejdami ktorý učia potápanie

Rekreačné potápanie je veľmi populárne aj medzi Slovákmi. Potápajú v podstate všade, od nám blízkeho Chorvátska až po Karibik, Filipíny či austrálsky Veľký bariérový útes.

V obľúbenom Jadrane bývajú vzrušujúcimi "atrakciami" podmorské jaskyne či potopené lode, ale aj pestrý podmorský život. Vychytenými potápačskými lokalitami sú napríklad Istria, Brač, ostrovy Hvar, Korčula či Kornati alebo ostrov Vis. 

Potápanie je dnes otázkou peňazí, no ani tie nenahradia mnohoročné a ťažko získavané skúsenosti. Mnohí nadobúdajú prvé potápačské skúsenosti až počas dovolenkových pobytov. František Novomeský však varuje, že takýto "biznis prístup“ k potápaniu si nemožno zamieňať so serióznym potápačským výcvikom. 

„Napríklad v Egypte vás priam atakujú reklamy na rôzne potápačské centrá ponúkajúce výcvik a výlety za podmorskými dobrodružstvami. Počas prvého dňa výcviku urobíte v hotelovom bazéne dva ponory s dýchacím prístrojom a tretí ponor už nasleduje na koralovom rífe. Takto sa ale potápačský výcvik nerobí a skúsenosti získať nemožno,“ nešetrí slovami kritiky na podobné atrakcie, ktoré sa často môžu skončiť nehodou.

„Potápač sa stáva spoľahlivým a zodpovedným až po rokoch praxe,“ dodáva Novomeský. 

Nádheru vidieť už v malej hĺbke

S odhadnutím hĺbky ponoru majú mnohí problém. 

„S nárastom hĺbky sa zvyšuje tlak vody na telo potápača, zvyšujú sa čiastkové tlaky vdychovaných plynov a potápač sa zanára nielen do čoraz tmavšej modrej hlbočiny, ale aj do množiny problémov,“ opisuje riziko pod vodou Novomeský.  

Bez výcviku je nebezpečná aj malá hĺbka, pre rekreačných potápačov by hranicu mala predstavovať hĺbka do 30 metrov. 

„Viete, to je taký mýtus, že potápač sa musí ponárať do hĺbok. V prvom rade by mal ďakovať prozreteľnosti už za to, že môže existovať už aj v malej hĺbke, že tam dokáže dýchať, že mu funguje krvný obeh...má sa pozerať okolo seba s pokorou. Lebo pokora nie je o slabosti,“ myslí si Novomeský. 

„Som presvedčený, že v tropickom mori, čí v tom našom "jadranskom" vnímavý potápač nájde mnoho krás aj v malých hĺbkach. Mám za sebou desiatky naozaj hlbokých ponorov, no často si sadnem niekde v mori na plytčine na kameň a po chvíli nemôžem uveriť, akou nádherou prírody som obkolesený. Prídu pozrieť zvedavé rybičky, spod skaly vykukne chobotnica... Všetko je to o empatii k prírode, o tom či sme si schopní vôbec uvedomiť, akým úžasným darom pre človeka je potápanie" vysvetľuje Novomeský.

Červené more obeťou potápačskej turistiky

Podobne ako na suchu, aj pod vodou sa nájdu takí, ktorí svojím správaním podmorskému svetu škodia.

„Ak poznáme a odsudzujeme turistov, ktorí sú v prírode hluční, rozhadzujú odpadky či ináč poškodzujú prírodu a jej harmóniu, potom takýmto odsúdenia hodným "podmorským turistom" je potápač, z ktorého visia rôzne hadice či manometre, ktorými otĺka živé koraly. Tie rastú po desiatky rokov, no možno ich zničiť jediným kopnutím plutvou. Žiaľ, takto dnes už začína vyzerať Červené more, vďaka potápačskej turistike“ dodáva.

Chýba zdravý rozum

Potápačským nehodám sa venuje už od roku 1981, stále však platí pravidlo, že mnohým nehodám sa dalo predísť. „Keď analyzujete potápačskú nehodu spätne, zistíte, že najlepšia prevencia je domyslieť detaily celého priebehu ponoru už na hladine,“ priznáva Novomeský.

Rozhodujúcim preto v mnohých nehodových situáciách býva zdravý rozum. 

Okrem neho aj rekreačný potápač musí spĺňať ďalšie kritériá pre bezpečné potápanie. „Primeraný zdravotný stav, teda bez vážnejších ochorení, osobitne takých, ktoré by mohli viesť k bezvedomiu, toto je pod vodou obvykle fatálne. Ďalej treba mať kvalitnú výzbroj a dôsledný, zodpovedný výcvik,“ vymenúva František Novomeský. 

Pod vodou do narkózy

Do väčšej hĺbky ako 30 metrov by súdny lekár rekreačným potápačom neodporúčal zostúpiť. S väčšou hĺbkou sa totiž spája aj nárast čiastkových tlakov plynov, ktorý potápač dýcha. Teda kyslíka, dusíka aj oxidu uhličitého.

„Keď zostúpite hlbšie ako do 30 metrov, v prvom rade sa pomaly objaví dusíková narkóza, pretože dusík sa pod tlakom začne správať ako narkotický plyn. Je to veľmi príjemný pocit, zažil som ho veľa krát, máte pocit, že všetko je v poriadku, akýsi falošný pocit bezpečia, rozostrene počujete, vdychovaný vzduch začne mať čudnú kovovú chuť. V hĺbke 50 a viac metrov sa stane toxickým už aj vdychovaný kyslík. Okolo 80 metrov sa u vnímavých osôb môžu objaviť aj kyslíkové kŕče,“ opisuje Novomeský.

S hĺbkou narastá nielen tlak plynov, ale aj hustota vdychovaného vzduchu. „Cítite, ako vám stlačený vzduch doslova preteká dýchacími cestami, tečie ako med. Takže žiadne zadýchanie, žiadna panika, lebo vzniká okamžite problém, vyúsťujúci do možného bezvedomia pod vodou z nedostatku kyslíka v mozgu,“ dopĺňa Novomeský s tým, že je lepšie držať sa v takých hĺbkach, kde takéto problémy ešte nehrozia.